Stránky

13 mája 2017

Som vážny, teda som

Bolo by načase vrátiť sa do reality, zamyslieť sa nad aktualitami verejného života, lebo neradno chvíľu postáť, blíži sa doba, keď bude platiť znova to staré "nerudovské": "Kdo chvíli stál, už stojí opodál". Tak mi prišla na um taká zbytočná myšlienka, odtrhnutá od reality - zamyslel som sa nad obrazmi svätých. Videl som ich už dosť, ale nepamätám sa, že by sa niektorý svätec usmieval. Ani usmievavé sochy svätých som nevidel.

Možno je to preto, že byť svätým je vážna vec a pri vzývaní Boha je radno byť vážny, alebo s výrazom duchovna, veď u svätcov ide vždy o ich duchovný život.

Vážnych ľudí dnes ľud nemá rád. Kto nie je šašo, nie je celebritou, a preto dnes nemáme svätých. Skúšam si spomenúť na sochy pohanských bohov, alebo iné antické sochy a tiež sa tam smiech nevyskytuje. Smiech je asi vo výtvarnom umení považovaný za niečo neľudské, napriek tomu, že vraj práve smiech nás oddeľuje od zvierat. Takže, keďže sme vážni, nič nás od nich neoddeľuje, sme na jednej lodi Zem.

"125 341"

26 decembra 2016

Dýnom (s) Dánom

Je to zvláštne, práve som dočítal knihu, ktorú napísal Dominik Dán ako svoju 14. detektívku. V tomto roku vydal svoju 23. knihu. "Na podpätkoch" už u mňa ležala dosť dlho, až teraz som nabral odvahu zahĺbiť sa do Dánovej detektívnej "latiny". Keď som prvýkrát uvidel Dánove knihy na poličke malého kníhkupectva, bolo ich tam najmenej 11, dostal som strach, a až neskôr som si náhodne vybral túto.

Dominik Dán je úspešný autor, ale pri výbere kníh sa riadim inými kritériami, najradšej mám také, ktoré majú svoju osobitnú históriu nadobúdania. Výber je dôležitým základom úspechu. Detektívka je oddychovým žánrom a ja žánre rád striedam. Nedávno som objavil nového autora detektívok, vraj je to tiež bývalý kriminalista (a bývalý Dánov kolega) Václav Neuer, ktorý na mňa zapôsobil sviežim dojmom ("Vražda s pridanou hodnotou"), ale poďme radšej k "lodičkám" s vysokým podpätkom u Dána.

Človek si niektoré veci všimne až dodatočne, tak som sa po prečítaní vrátil k úvodnému citátu o tom, že "žena je pôvodcom činu" (Vergílius). Teraz mi je to už jasné a keby som si to bol lepšie všimol, odhalil by som páchateľa o pár desiatok strán skôr. Nakoniec, aj názov knihy vrhá tieň na ženy...

Asi do polovice knihy je to celkom príjemné oddychové čítanie. Viac-menej píše o spoločenskom živote a konverzácii policajtov na krajskom oddelení vrážd, menej o samotnom pátraní po zločincoch. Ten spoločenský aj "rodinný" život postáv je však aj sám o sebe dosť zaujímavý.

Špeciálnu "policajne-úradnícku" konverzáciu spomínam preto, že autor si nedáva pred ústa (pred klávesnicu) servítku, aby odfiltroval výrazové hrubosti, a preto jeho opisovanie rečí policajtov pôsobí veľmi realistickým dojmom. Aspoň si to myslím, lebo som tam ešte nikdy nebol. Nie je to však násilné, zapadá to do atmosféry daného prostredia veľmi dobre.
Už si pomaly zvykám, že v takýchto knihách a vôbec v dnešnej literatúre sa ťažko hľadá niečo "krásne". Spisovatelia sa snažia priblížiť aj jazykom knihy priemerným čitateľským masám. Potom si môžeme oprávnene klásť otázku: o čo vlastne v literatúre ide?
Zase som odbočil z Nášho mesta, v ktorom sa dej detektívky odohráva. V čitateľskej recenzii by som nemal prezradiť pointu, teda záver príbehu, ak tam nejaký vôbec je. Musím priznať, že tento záver bol na detektívku dosť netypický, nikto nebol potrestaný za zločiny, okrem dvoch nevinných. Mafie a zločinci s bielymi goliermi (či s vysokými opätkami) ostávajú v pokoji. Možno ich v pokračovaní priviedol Dominik Dán pred sudcu a pridelil im aj spravodlivý trest.

Tak som už všetko povedal, záverom len toľko, že je to celkom slušné čítanie na dlhé chvíle, keď človek nečaká bohvie čo. Autor aj tu zrejme zužitkoval svoje príbehové skúsenosti z praxe a uplatnil svoju spisovateľskú rutinu.

Dominik Dán, Na podpätkoch, Slovart, 2011

Niečo viac o obsahu knihy (z iného uhla) nájdete tu.
______
(124476) 
{984}

   

07 augusta 2016

Na margo podnetov

Bez komentára (02 júna 2011)
   Väčšina ľudí (a niekedy aj autorov) na internete asi nevie, čo je to komentár. Komentár je publicistický útvar, ktorý sa podobá správe, ale dopĺňa ju o osobné hodnotenie a o starostlivo zdôvodnené závery. Môže byť aj diskusia k článkom na internete komentárom? Mohla by byť, keby bola k danej téme. Ako však hodnotiť neúčasť v diskusii? Hovorí sa, že mlčať je zlato. Aj mlčanie je názor vyjadrujúci vzdialenosť od témy, nesúhlas, či nezáujem a nezaujatie. Mlčanie sa však nedá kvantifikovať... Pravdou je, že bez slov sa nedostaneme do (názorového) konfliktu.

Prečo? (14 novembra 2011)
   Prečo majú Apolón, Venuša a veľa iných božstiev rôzne tváre a rôzne telá? Asi preto, lebo ich stvorili rozdielni umelci. Áno, aj. Aj preto, lebo za každým Apolónom aj za každou Venušou je iný živý človek danej doby...
http://listverse.com/miscellaneous/top-10-color-classical-reproductions/
http://dardel.info/museum/Museum4.html

Varíme podľa internetu (02 augusta 2013)
   Všetky kuchárske knihy starých materí blednú pri internetových vyhľadávačoch. Nielen televízie, ale aj internet je plný varenia a receptov od výmyslu sveta.

Obrazy (02 augusta 2013)
   Bolo by načase, vrátiť sa do reality, zamyslieť sa nad aktualitami verejného života. Tak mi prišla na um taká zbytočná myšlienka, čiastočne odtrhnutá od reality - zamyslel som sa nad obrazmi svätých. Videl som ich už veľa, ale nepamätám sa, že by sa na niektorom obraze niektorý svätec usmieval. Ani usmievavé sochy svätých som nevidel. Možno je to preto, že byť svätým je vážna vec a pri vzývaní Boha je radno byť vážnym, alebo mať výraz duchovna v obličaji, veď u svätcov ide vždy o ich duchovný svet.
   Skúšam si spomenúť na sochy pohanských bohov, alebo iné antické sochy, tiež sa tam smiech nevyskytuje. Smiech je zrejme v tomto umení považovaný za niečo neľudské, napriek tomu, že vraj práve smiech nás oddeľuje od zvierat.

Ľudová demokracia (18 augusta 2013)
   Československá socialistická republika (ČSSR) tu bola od 11. júla 1960 do 28. marca 1990. V novinách, vtedy v šesťdesiatom písali o tom, ako prezident a prvý tajomník Antonín Novotný vyhlásil, že už sme vyriešili bytový problém a dobudovali sme socializmus. V roku 1990 sa názov republiky na krátky čas, po "pomlčkovej vojne" zmenil na Česko-Slovenská republika a potom na Česká a Slovenská Federatívna Republika rozpadla z vôle ľudu (prostredníctvom jeho zástupcov).
   Vznik Československa bol vyvrcholením úsilia o spojenie Čechov a Slovákov v jednom štáte. Hranice ČSR stanovila Parížska mierová konferencia a potvrdili ich medzinárodné dohody podpísané v rokoch 1919-20. Od počiatku bol zdôrazňovaný demokratický charakter štátu, so slobodou tlače, zhromažďovania a s ďalšími demokratickými vymoženosťami. Boli zrušené šľachtické tituly...

Na úvod pokračovania (04 januára 2014)
   Život človeka začína len raz, preto žiaden iný úvod už nemá taký význam, ako ten jedinečný. Každý ďalší začiatok je len pokračovaním iného. Je to jedno veľké divadelné predstavenie, jedna literárna séria. Na začiatku máme najviac energie a optimizmu. Všetko je však relatívne.

Uzly (21 júla 2014)
   Uzol je perfektný vynález ľudstva. Bez uzlov by sa technický pokrok nepohol z miesta. Viažeme ich denne na topánkach, horolezci pri lezení a na nich a na karabínkach visí ich život. Známy je aj námornícky uzol. Možno však máme na topánkach suchý zips a uzly i mašličky sme už poslali do histórie. Suchý zips je ďalším dôsledkom ľudskej lenivosti, tak ako každý dobrý vynález. Zaväzovať uzly je stále dobré vedieť. Niekedy je však dôležitejšie rozuzlovanie.
   Moderná doba nám priniesla aj množstvo nechcených uzlov na kábloch nabíjačiek. K mobilom, k fotoaparátom, k počítačom a k iným zariadeniam. Výrobcovia mobilov vymýšľajú ku každému typu inú nabíjačku. Skúste si spočítať, koľko nabíjačiek, USB káblov a iných šnúr máte doma. Vedci a technici však už pracujú na zjednotení nabíjačiek a na ich bezdrôtovom pripájaní. Svitá nám na menej zauzlované časy. Niekedy sa však zauzlia aj ľudské vzťahy a niekedy až do podoby gordického uzla preferujúceho rázny rez.

A predsa sa točí (27 augusta 2014)
   A predsa sa točí tá stará, až staroveká myšlienka. Stále je tu a dnes ma oslovila prostredníctvom bicyklovej reťaze. Mám starý bicykel, dožil sa už 45 rokov, zodral niekoľko plášťov a trochu viac duší, ale reťaz má stále originálnu a prevody sa stále ešte točia. Nie je to jediné, čo sa stále točí. Točí sa pivo, aj keď už do krčmy nechodím často. Točia sa na Slovensku filmy, aj keď sa chvíľu zdalo, že to niekde škrípe, predsa sa točí.

Dialóg prostredníctvom monológu (18 februára 2015)
   Zhoda  názoru môže byť na smiech ale aj na údenáče.

Nevesta hôľ (24 októbra 2015)
   Keď mi povedali, že to predstavenie trvá tri hodiny, trochu som sa obával, či to nebude nuda. Nebola.

Moja mama varí lepšie (07 februára 2016)
   Veru tak, ale nemám to z televízie. Povedala mi to naša trojročná pravnučka.

Objavili nové galaxie (12 februára 2016)
   Ďaleko...

Slovo robí človeka (29 apríla 2016)
   Na prvý pohľad robia človeka šaty, na prvé počutie slová. Stáva sa však, že obdivujeme človeka, ale len do chvíle kým neotvorí ústa. Na internete, na blogoch a tzv. sociálnych sietiach platí to druhé, teda bernou mincou sú slová. Slová tu zvyčajne predstavujú myšlienky, alebo len suché informácie, teda fakty a v druhom pláne (niekedy aj v prvom) tvoria obraz autora, vykresľujú jeho duševné obzory a charakter.
   Písanie je niečo podobné ako striptíz, lebo odhaľuje autorské myslenie. Stáva sa, že niekto sa odhalí veľmi rýchlo a ľahko, čím môže získať, ale aj stratiť sympatie. Človeka, aj na internete, niekedy možno prirovnávať k zvieracím druhom, resp. k tomu, aký charakter sme im v našich bájkach nadelili. Sova je múdra, vlk je "vlčí", hyena, šakal a sup sú mrchožrúti.
   V prírode je všetko vyvážené, vzájomne užitočné, aj keď sa navzájom zvieratá požierajú, existujú spoločne. Nejako inak je to (malo by byť) medzi nami. Radi stretneme človeka, hoci aj každý deň aspoň raz. Bohužiaľ, vo vypätých situáciách sa medzi nami na internete objavujú aj mrchožrúti

Snívať (28 júla 2016)
   Snívanie je pre človeka ako odvrátená strana Mesiaca pre pozemšťana. Je tam svet, ktorý existuje, ale nikdy ho neuvidíme na vlastné oči. Kto sa bojí lietať, či plaviť sa loďou do ďalekých miest, môže len snívať o Austrálii a iných protinožcoch, či o Američanoch.

Rubrika: za všetky drobné...
[123372]

20 júla 2016

Slivkový lekvár

Ani neviem ako a už varím slivkový lekvár. Pozbieral som opadané slivky. Bolo ich presne 4 kg. Na slivovicu málo, ale aj lekvár sa v zime hodí. Napríklad na palacinky, ale tie radšej nespomínať, lebo práve dnes sme ich mali na obed ako hlavný chod. Palacinky mi vždy pripomenú ten chutný Anderov vtip o tom, ako varil palacinky a Piťo mu ich stačil jesť. Až po tú poslednú, keď zahlásil, že na prvej už sedí.

Viem, že sa to nehodí do vážneho textu taký odvážny vtip, ale ja som to nevymyslel, to Ander. Mal by som radšej písať o uhorkovom šaláte, do ktorého aktuálne pridávame 9 percentný ocot značky KISKO, ale ten bol včera ku francúzskym zemiakom. Nechcem tým naznačiť, že je tu letná uhorková sezóna, lebo sa dejú veci ktoré by sa nemali diať. Médiá sa naozaj nemôžu sťažovať, že by nemali o čom plácať.

Je mi smutno z toho, čo sa udialo v posledných dňoch. Analytici zo všetkých strán to už rozobrali na drobné aj strategické dosahy. Prekvapilo ma, ako bol hodnotený turecký prevrat. Najprv, takmer jednoznačne, že to si zorganizoval sám prezident, len mi bolo podozrivé, že "analytici" známych kvalít z hlavného prúdu to tvrdili takmer s istotou. Spozornel som, lebo to naoko nebolo v súlade s oficiálnymi postojmi.

Kedysi jeden môj kolega hovorieval, že čo napíše Pravda nie je pravda a ani opak nie je pravdou. Podobné je to dnes s niektorými "analytikmi", u ktorých je niekedy opak pravdou, ale neraz ani ten. 

[123247] 
       

07 júna 2016

Stokrát opakovaná pravda

Pravda je len to, čo je dobrom všetkých (Ján Hus). Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu. Vynášať tvrdenia o pravde môžeme len na základe skúseností a vedomostí.(Pilát). Pravda je užitočný omyl (Nietzsche). Pravda oslobodzuje ale nie tak, ako práca, ktorá oslobodzuje od myslenia.

Chce človek vôbec poznať pravdu? Ak hľadáme pravdu, vždy ju nájdeme. Pravda je svedomie čo je v nás a čo je proti svedomiu, nie je pravda. Pravda je dôležitá z hľadiska nášho osobného rozhodovania, teda o pravde svojim spôsobom rozhodujeme sami. Je to naša pravda o veciach mimo nás i v nás.

Je ľahké uznať tú, či onú všeobecnú pravdu, lebo na ňu nemáme vplyv a ani sa nás priamo nedotýka. Pravda býva rozhodujúca a niekedy aj nepríjemná, ak sa týka našej osoby a musíme sa podľa nej rozhodnúť. V tom bode sa zvyčajne zapojí aj svedomie a morálne princípy svedomím a výchovou dané.

Opakovanie je matkou múdrosti. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou (aj naopak) a pravda víťazí... Preto pozor na víťaznú pravdu! Lebo sa tiež hovorí, že za pravdu ťa aj z voza zhodia a keď ťa zhodia, nech to už stojí za tú pravdu.