Blog aj podľa Pravdy

Alebo aj o blogovaní podľa wabovín. O blogoch a blogovaní som písal viackrát a vždy sa to stretlo s diskusiou na danú tému. Teraz to asi nebude inak (alebo to bude presne naopak). 

Inšpiroval som sa článkom na blogu Pravda (3. augusta 2025), v ktorom píše Anton o blogovaní ako o novej forme komunikácie. Tento blog (waboviny) píšem od augusta 2006. Podľa Antona je blogovanie "výzvou pre starý systém masovej komunikácie". Zaujal ma jeho záverečný postoj k aktuálnej a dlhodobej situácii v blogovaní, kde by chcel vidieť väčšiu pestrosť tém a nie len: 

"... a nie len dookola stále: Fico – Matovič – Trump – Putin…" (Anton)

Súhlasím s Antonom (to sú témy, ktoré tu nájdete len okrajovo a výnimočne). 

Na porovnanie, vrátil som sa do starších názorov na blogovanie z wabovín:

Motto od neznámeho autora: "...čo je na blogoch iné ako keď čítaš knihu, je to, že podvedome máš strach, že to, čo čítaš je pravda..."

*2006/11... Na "blogovisko" vstupuje každý autor s čistým štítom, na ktorý postupne pripína svoje trofeje (výhry a prehry) v podobe návštevnosti a hodnotenia z diskusií. V tom je spravodlivosť rovnaká pre každého, ale každým článkom autor zároveň píše aj o sebe (svoj osud). Čitateľ spoznáva jeho "osobnostný profil", vytvára si obraz o ňom, prípadne si vytvára k nemu vzťah cez jeho dielo...

*2007/02... čítam a plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že moja zamýšľaná téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom. 

*2007/07... "blogujem" od apríla 2006, ale prvý blog som si založil o rok skôr. K blogom som sa dostal pri hľadaní možnosti zverejňovania fotografií. Potom sa to nejako zvrtlo, stal som sa čitateľom a neskôr aj autorom vlastného (názorového) blogu. 

*2010/08... okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... (a stále ich je menej)

*2010/10...  Začínam si zvykať na vlastné prázdne reči... Naozaj sú odrazom môjho myslenia? Alebo len hľadajú iné slová, aby s nimi založili spoločenstvo príbuzných slov? Musím provokovať, naraziť na odpor, aby si ma všimli? 

...

Quark 8/25

Augustový úvodník Quarku je ako sen, hlavne začiatok textu je o snoch. Nielen o tých, čo sa nám snívajú, ale hlavne o tých, ktoré máme a ktoré si (občas) plníme. Aj časopis Quark chce plniť sny čitateľov a chce si plniť aj ten svoj - byť najzaujímavejším časopisom. To je ale veľmi neskromné želanie a posúva sa skoro až do utópie...

... ranná šálka kávy pomáha ženám zdravo starnúť...  Vraj dve šálky kávy denne sú potenciálne prospešné (ženám) a šance sa zvyšujú až do 5 šálok denne (keď čítam takéto články, mám pocit, že ich sponzoruje zväz dodávateľov kávy, alebo tak nejako). Ale to nie je to, čo ma v tomto čísle zaujalo. Výber článkov by sa dal nazvať pêle-mêle - pestré všeličo (kedysi tak nazývali rubriku zaujímavostí v časopise Mladý svět). 

V dnešnej informačnej dobe sa dajú získavať informácie priebežne zo všetkých oblastí vedy a poznania aj na internete, ak si človek dá pozor, aby nebral všetko doslovne a vie si vyberať, myslieť a používať vlastnú hlavu, aby vedel rozlišovať medzi pravdou a zavádzaním (moderne - hoax). Trochu detailnejšie som sa preto pozrel na článok o tom "Ako študovať na vysokej škole?". Zaujal ma, ale nie preto, že by som sa chystal študovať, nejde o mňa, možno len o štúdium na univerzite 3. veku, ale ani to nie je môj prípad.

V článku sa píše, že človek si zapamätá  z toho čo číta asi 10%, z počutého 20%, 30% z obrazovej informácie, 70% z z toho čo počuje, vidí a o čom sa rozpráva a až 90% z toho čo sám aktívne vykonáva.

Skrátka, na učenie je najlepšie zapojiť najviac zmyslov a ešte lepšie je spojiť učenie s praxou. A sme u toho, že v minulosti boli najlepšie tzv. "priemyselné školy", v ktorých išlo o pevné spojenie teórie s praxou (tak trochu aj učňovské školy). V článku sa ďalej píše, že existuje osem druhov inteligencie. Dúfam, že do toho nepočítajú tú "umelú" (UI).

Najmenej obľúbené je učenie "naspamäť", tzv. "biflovanie" (ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť). Zaujímavé sú aj mnemotechnické pomôcky, niekedy nás učili na zapamätanie si obojakých spoluhlások: pzsvbrmf = poza lesa vyberal mi fialky. Inde učili niečo iné, ja som si to takto uložil a platí to dodnes. 

V štúdiu a v učení sa je ešte veľa zaujímavého, ale o tom je lepšie dočítať článok v Quarku č. 8/25, alebo v knihe z vydavateľstva "UK Veda", z ktorej článok vychádza, skoro ako recenzia. 

Trochu od veci je moje vlastné skúmanie v kuchyni "Ako zistiť na prvý pohľad, či je nôž ostrý, alebo tupý? Napríklad, pri krájaní paradajok, je dobré vziať taký nôž, ktorý má perfektné ostrie. Môj postup je jednoduchý: otočím nôž ostrím hore a hľadám odraz svetla na reznej hrane. Ak ho nenájdem, je všetko v poriadku, nôž je ostrý. Ak na reznej hrane uvidím líniu odrazu svetla, nôž je (na paradajky, aj na mäso) tupý, treba ho nabrúsiť.   

Toto bolo spojenie teórie s praxou, teda na 90% si to zapamätáte...

- . - 

Poučenie od časopisu k internetu: Quark (kvark), je člen skupiny elementárnych subatomárnych častíc, ktoré interagujú prostredníctvom silnej interakcie a o ktorých sa predpokladá, že patria medzi základné zložky hmoty... (boli časy, keď bol najmenšou čiastkou hmoty atóm, ale časy sa menia...)

Z čakárne

Dávno som nebol u lekára, tak si musím niečo o pacientoch z čakárne vymyslieť. 

... bolo to u lekára špecialistu, u ktorého sa čaká podľa potvrdenej objednávky. Moja čakacia lehota bola niečo vyše mesiaca, ale nebolo to nič akútne, tak v pohode som prežil. V pomerne priestornej čakárni som po príchode zaregistroval 5 pacientov predo mnou. Ako zvyčajne som sa začal zaoberať vnímaním čakajúcich a veru bolo to zaujímavé. 

Pomerne mladý pacient, športového vzhľadu v krátkych nohaviciach a s ruksakom na chrbte bol nervózny. Nesadol si, len chodil z miesta na miesto, krížom krážom ako na chodeckom tréningu, zrejme aby nevyšiel z formy. Prišiel na kontrolu. Len dvaja sme tam boli na objednávku a ja som mal byť prvý. Ostatných, ktorí prišli len na kontrolu vybavil lekár a sympatická sestrička asi za 30 minút. 

Začal som sledovať svoje alfa vlny, ale nedarilo sa mi, bál som sa, že zaspím. Keď sme ostali sami dvaja objednávkoví, začali sme konverzovať o svojich diagnózach. Tak sa to zvyčajne robí, pacienti si vymieňajú skúsenosti (a chvália sa, alebo sťažujú). V jednej diagnóze sme zistili zhodu, tak sme si povedali, ako to zvládame. Keďže išlo o problém s chodidlom, odporúčal som spávať v ponožkách. Tiež som sa o tom niekde na internete dočítal. 

Lekárom však nikdy nehovorte, že máte informácie z internetu, niektorí vás preto odmietnu. 

V družnom rozhovore mi moja spolu čakajúca prezradila, že má problém aj s prstami na ruke zapríčinený chemoterapiou. Vďaka Bohu, v tom sme sa diagnosticky nestretli. Vzápätí ma zavolali do ordinácie. 

Na záver, predsa len aj niečo z internetu, zo stránky "osel.cz". Je to o vedeckom výskume (so zapojením UI) o tzv. "zombie reflexe". Vedci odhalili, že:

"ľudský mozog aktivuje imunitné bunky prvej línie obrany, ktoré se hneď pustia do patogénov hlava nehlava, už aj vtedy, keď zbadáme nemocného človeka." 

Veru, oplatí sa chodiť k lekárom, tam najčastejšie (v čakárni) stretneme nemocného človeka... 

Len treba veriť, že UI sa nepomýlila a nie je to naopak.

 

 

Zotrvačnosti

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa, tak preto človek rád robí to, na čo si zvykol. Inšpiroval ma opäť úvodník, tentokrát z časopisu CHIP,  v ktorom sa zamýšľa šéfredaktor nad osudom a budúcnosťou počítačov, tak ako ich poznáme doma alebo v práci. Čo bude s počítačmi? Vraj to vypadá tak, že: 

"stojíme na prahu doby, keď počítač možno prestane znamenať "bednu" s Windows a klávesnicou". "Možno to bude zariadenie, ktoré nám porozumie, bude s nami viesť dialóg a pochopí kontext...  

Tu som sa zastavil a začal som sa obávať doby, keď počítač pochopí kontext... Inak povedané, ten "počítač", keď pochopí kontext, bude vedieť, možno lepšie a viac ako ja, čo chcem a kam smerujem... Nakoniec, možno k tomu nebude potrebovať ani mňa, lebo bude myslieť za mňa. Hrozná predstava, ako sci-fi podľa zle napísaného scenára.  

Možno to však ešte nie je tak horúce, umelá inteligencia je, napriek fantastickým predstavám stroj, ktorý bude potrebovať na svoj "život" kopu energie a keď jej nebude mať dosť, najprv zhlúpne a potom skončí na smetisku dejín. Opäť nastane na Zemi éra ľudí (ak to prežijú). 

Naučili sme sa žiť s počítačmi (niektorí nie) a vznikla akási závislosť, s ktorou chceme zo zotrvačnosti žiť ďalej. Je to skoro ako manželstvo, nemusí byť vydarené, ale ak vznikla závislosť, v zotrvačnosti v ňom chceme žiť ďalej. 

Freelancer

V nedeľnej kázni odznelo: "Každý človek občas zatúži mať pocit že je stredom vesmíru." 

Čo znamená, mať pocit, že som stredom vesmíru? Stroskotanec, ktorý sa ocitol sám na opustenom ostrove, nemôže mať pocit, že je stredom vesmíru, lebo nemá vesmír. Vesmír sú ľudia, rodina, priatelia, kolegovia z práce, čitatelia kníh, článkov, esejí, blogov, poslucháči hudby, sledovatelia divadelných hier, aj poslucháči profesorských prednášok (do vesmíru nepatria účastníci masových politických zhromaždení, tie sú vždy o niečom inom, tam sa jedinec stráca v dave). Iste som všetky príležitosti byť stredom vesmíru nevymenoval, za ostatné sa ospravedlňujem.  

Neviem, či je tá citácia z kázne presná, ale zmysel z nej plynie jasne, človek chce pocítiť vlastnú jedinečnosť, vlastnú dôležitosť a to sa inak nedá, len byť dôležitý pre iného, iných (pre spoločnosť)!  

Sú ľudia, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu a sú presvedčení, že každý človek je dôležitý, že na každom živote  záleží. Napriek tomu sa veľké hodnoty vytvárajú najmä v kolektíve. Aj kedysi to tak bolo, jednotlivec mohol byť hrdina, ale v kolektíve bola sila. Vzory sa preberali od "veľkého brata". Kto si pamätá, vie čo boli "stachanovci", vie čo boli hrdinovia práce a kolektívy BSP. 

Dnes nerobíme spoločenské podujatia ako za čias BSP, dnes sa kolektívy schádzajú na "Team buildingu", ale za tým istým účelom - utuženie pracovného kolektívu.    

Team building je budovanie tímu – je to organizovaná činnosť a aktivita zamestnancov mimo pracoviska, za účelom rozvoja a posilnenia tímového výkonu, "inovatívnym" a hravým spôsobom, ktorý napokon povedie k zlepšeniu spoločného pracovného výkonu. 

Sú však aj ľudia, ktorí radšej pracujú sami ako sólisti, alebo inak - ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Živnosť tiež patrí do skupiny samostatnej zárobkovej činnosti, ale živnostník podniká podľa živnostenského zákona.

Inovatívnym typom voľnej činnosti je tzv. freelancer. Z názvu je jasné, že sme sa tentokrát inšpirovali iným veľkým bratom. Freelancer je zvyčajne živnostník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba. V Bratislave pre nich chystajú vybavené sídlo (aby sa necítili osamelí) a tam môžu mať pocit že sú stredom vesmíru. Možno to bude lepšie ako práca doma (home office). Freelanceri budú sídliť v budove bývalého obchodného domu Dunaj. Ak bude seriál o obchodnom dome Dunaj dosť dlhý, skončí ako Dom freelancer. 

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk